Štvrtok bol fakt uletený deň. Mámpocit, že som sa smiala od začiatku až do konca. Smiala som sa aj keď sak nám na Alžbetinej v Košiciach prihovoril pofidérny páns diplomatkou v ruke a baretkou na hlave, keď nás pozýval napivo a my sme sa skryli v secon-hande.
Chcem si spomenúť na vôňučokolády, ktorú sme boli vypiť v jednej kaviarničke, na útulnú atmosféru, nato ako sme si pomýlili dámske a pánske toalety, na naše nekonečné debaty o hocičom, na milého čašníka, na...
Chcela by som, aby bol každý deňtaký, na ktorý by som chcela o 10 rokov spomínať.